Tí, čo ma poznajú už nejaký ten piatok vedia, že “Ostrov slobody” je moja srdcová záležitosť. Preto som túto krajinu vo februári spolu s parťákom Kubom navštívil už druhýkrát v živote. Počas 2 týždňov sa nám podarilo precestovať takmer celý ostrov, čo so sebou prináša množstvo zážitkov, takže sa pohodlne usaď, nalej si do pohára rum, zapáľ cigaru a 3, 2, 1 ODLIETAME!
1. deň, piatok 2. februára
Odlet z viedenského letiska Schwechat cez Istanbul do Havany sme absolvovali v zložení: ja, Kubo a 2x Jack Daniel’s. K jedlu na palube spoločnosti Turkish Airlines nemám najmenšie výhrady, je veľmi chutné, avšak aromatické a v kombinácii s Jackom nemusí byť toto súznenie príjemné pre každý žalúdok. Preto ak s nimi niekedy poletíš, daj si pre istotu radšej Kinedryl.
Americké veterány v starej Havane.
2. deň, sobota 3. februára
Na Aeropuerto José Martí, tak znie názov medzinárodného letiska v Havane, ktoré je pomenované po kubánskom národnom hrdinovi sme pristáli v sobotu ráno. Pred terminálom nás čakal taxikár Raúl, ktorý nás zaviezol do nášho dočasného príbytku v centre mesta pri Malecóne. Prostredie mne dôverne známe, pretože som tu už bol ubytovaný pri mojom prvom pobyte v roku 2015 (celý článok TU). Po 16 hodinovom lete nepadne nič lepšie, ako šálka kvalitnej kubánskej kávy, ktorou nás privítala domáca Grisel. A samozrejme sprcha. Osprchovaní a prezlečení sme sa teda vybrali do ulíc. Kubánci sú veľkí pouliční biznismeni a turisti pre nich predstavujú obrovský zdroj peňazí. Čiže keď zbadali nás dvoch, ešte k tomu prvý deň s farbou kože ako vápno, automaticky sme sa stali pre nich terčom ponúk pre návštevu reštaurácií, barov, diskoték a pod. Spočiatku z toho môže byť človek “vyhúkaný”, ale po čase sa dá zvyknúť, keďže sa častokrát stačí len pousmiať a povedať “no, gracias”. Prechádzame sa uličkami starej Havany (La Habana vieja), ale aj miestami, kde noha turistu často nevkročí.
Mark Legend v starej Havane.
3. deň, nedeľa 4. februára
Doružova vyspaní po náročnej ceste a výdatných raňajkách v našej “casa particular” pozostávajúcich z čerstvého ovocia, ovocnej šťavy, miešaných vajíčok a kávy, ktorá ťa nakopne viac než parno z Pentagonu sa vydávame na ďalšiu exkurziu po metropole ostrova. Míňame Univerzitu, Námestie revolúcie (Plaza de la Revolución) a našu pešiu tour zakončujeme pri cintoríne pomenovanom po Krištofovi Kolumbovi. Platiť za vstup na cintorín sa nám zdá morbídne, nepomohli nám ani výhovorky, že tam máme pochovaných prarodičov. Objednávame si teda v nedaľekom podniku pizzu a jedno orosené a kocháme sa výhľadom na nádhernú vstupnú bránu miesta posledného odpočinku. Slnko bolo ešte vysoko, keď nám v hlavách skrsol nápad na návštevu pláže. A tak si po chvíli vyjednávania o cene berieme taxi a vyrážame smer Santa Maria, ktorá patrí medzi niekoľko pláží (Playas del Este) nachádzajúcich sa v blízkosti hlavného mesta. Okrem nej sú to ešte napr. Guanabo alebo Bacuranao. Zaujímavosťou je, že kúsok odtiaľ, v dedinke Tarará sa v minulosti liečili obete z Černobyľu.
Údolie Viñales.
4. deň, pondelok 5. februára
Budíček pred 7 ráno, raňajky a vyrážame na výlet. Pred barákom nás už čaká taxikár Tody s jeho nablýskaným Chevroletom z roku 1951. Okná dole, volume hore a za rytmu reggaetonu sa vydávame na západ krajiny, konkrétne do provincie Pinar del Río. Oblasť nachádzaujúca sa približne 180 km od Havany je známa tým, že sa tam pestuje jeden z najkvalitnejších tabakov na svete. Naším konkrétnym cieľom je dedina Viñales. Kocháme sa nádherným výhľadom na okolité vápencové hory tzv. “mogotes”, ktoré vyzerajú naozaj unikátne. Ďalšou zastávkou je dom jedného pestovateľa tabaku, od ktorého si kupujeme po domácky robené cigary nazývané aj “puro artesano”, fakt kvalitka. V údolí Viñales sa oplatí navštíviť aj Cueva del Indio (v prekl. Indiánska jaskyňa), v ktorej je možnosť plaviť sa po pretekajúcej rieke. Potulky po údolí zakončujeme v reštaurácii “El Campesino”, kde si pochutnávame na pečenom kurati, či kubánskom národnom jedle “ropa vieja”, čo v preklade znamená staré šaty – odporúčam.
Estádio Pedro Marrero.
5. deň, utorok 6. februára
Tento deň bude ťažký”, povedal si ráno môj žalúdok. Keby vedel telefonovať, tak už dávno volá na 112. Dôvodom je prehýrená noc v spoločnosti nášho “dueña” Josého Carla a jeho kubánskych priateľov na Malecóne. Predstav si poludňajšie horúčavy a k tomu neskutočný smrad z áut, ktoré majú ku katalyzátoru tak blízko, ako momentálne Kuba k demokracii. Cestou som zažíval mrákoty, ktoré aspoň čiastočne zmierňovala 1,5 litrová fľaša vody v ruke a neskôr zmrzlina v obľúbenom podniku Coppelia. Po krátkom odpočinku pokračujeme v ceste, ako správni futbaloví fajnšmekri sme chceli vidieť národný futbalový štadión – Estádio Pedro Marrero. Uf, ale to bola štreka! Slnko vypekalo o 106 a my sme konečne asi po 2 hodinách chôdze dorazili. Započali sme súkromnú “stadium tour”, avšak keď sme sa začali promenádovať po hracej ploche, to sa nepáčilo postaršej pani hospodárke a tak nás s krikom hnala kade ľahšie. Pri spomienke na diaľku, ktorú sme absolvovali sme si z úcty k našim nohám radšej naspäť zobrali taxi. Náš čas strávený v Havane sa pomaly chýli ku koncu, nastala chvíľa posunúť sa ďalšie miesto. No ešte predtým sme zavítali do neďalekej reštaurácie “Chago Habana”, kde sme si pochutili skvelej večeri. Za zmienku stojí, že samotný kuchár sa nás prišiel spýtať, či nám jedlo chutilo. Hasta luego Habana, vyrážame za ďalším dobrodružstvom. Tentokrát smer Varadero.
-
Pláž vo Varadere.
6. deň, utorok 7. februára
Do známeho letoviska sme dorazili ešte v predchádzajúci večer a ubytovali sme sa opäť v casa particular. Varadero je približne 17 km dlhý a asi 500 m široký výbežok, ktorý z oboch strán obmýva Atlantický oceán. Rozsiahle pláže pokryté bielym pieskom a tyrkysová farba vody z neho robia raj turistov o akom sa môže domácim len snívať. Varadero je rozdelené na 2 časti, v tej prvej žijú domáci a druhú časť tvoria hotelové komplexy. Nastupujeme na autobus bez strechy s túžbou vidieť zlatú klietku aj z inej perspektívy. V ten deň bolo dosť veterno a tak bola jazda týmto autobusom veľmi zaujímavá, avšak vzhľadom k mojmu účesu som “vítr ve vlasech” nepociťoval. Po cca hodinovej prehliadke mi vnútorný hlas čoraz hlasnejšie hovoril “vamos a la playa”, tak som ho nakoniec počúvol a zapichli sme to na pláži. Slnko svietilo, voda lákala miestami menej ako opálené telá kubánskych žien, ktoré som jedným očkom kontroloval spoza mojich Ray-Ban.
Criadero de Cocodrilos, Playa Larga.
7. deň, streda 8. februára
Varadero je niečo ako krásna žena, na chvíľkový úlet fajn, ale pre tých, ktorí túžia aj po charizme, sa pravá Kuba začína za tabuľou ̶V̶a̶r̶a̶d̶e̶r̶o̶ . Preto sme si povedali, že 2 noci na tomto mieste bohato stačia. A tak sme sa po raňajkách u Lazarita, mimochodom skvelý týpek, vybrali spoznávať ďalšie krásy ostrova. Spoločne s naším osobným šoférom Guilermom sa presúvame južnejšie. Našou prvou zastávkou je krokodília farma Criadero de Cocodrilos. Hovorí sa, že vždy je lepšie, keď si dáš krokodíla ty, ako keď si dá on teba a tak sme neváhali a ochutnali sme ho (na prírodno). Ďalším nezabudnuteľným zážitkom bolo šnorchľovanie sa v Cueva de los peces, čo v preklade znamená rybia jaskyňa. Podľa názvu zrejme tušíš o čo tu ide. Jednoducho nádhera! Táto oblasť má v kubánskej histórii významnú pozíciu. Ak ti niečo hovorí invázia v Zátoke svíň, tak budeš vedieť. Práve tomuto miľníku je venované múzeum v dedine Girón, kde sa v roku 1961 zrodilo víťazstvo Kubáncov nad emigrantami podporovanými CIA. Po návšteve múzea a plní zážitkov sadáme do auta a mierime do ďalšieho bodu.
Momentálne sa nachádzaš na konci prvej časti. Naša cesta sa však ešte ani zdaľeka nekončí. Máme ešte pred sebou polovicu, o ktorej sa dočítaš nabudúce. Ak sa ti tento článok páčil, budem rád, ak mi zanecháš spätnú väzbu v podobe komentára alebo ho prostredníctvom sociálnych sietí posunieš ďalej.
Mark Legend
Toto je srdcová záležitosť:
prav pohodlie a neprestávaj čítať, lebo toto sa nedozvieš v žiadnom bedekri. 
Mark Legend 