Svetová móda + pohodový futbal = Miláno

Posted: február 28, 2014 in Krížom krážom
Značky:, , , , , ,

Je tomu už viac ako týždeň odvtedy, čo som sa vrátil z Milána. Z nadpisu je hádam každému jasné, ktoré dôvody patria medzie tie hlavné, ak sa jedná o návštevu druhého najväčšieho mesta na Apeninskom polostrove. I keď…

Spolu so skupinkou futbalových nadšencov (alebo šialencov?) sme sa rozhodli navštíviť osemfinálový zápas Champions League medzi milánskym AC a Atléticom Madrid.

IMG_0115

Celé sa to začalo už na bratislavskom letisku. Kontroly úspešne zmáknuté, Maxim zbalený, môžeme dvíhať kotvy.

Boeing 737, ktorým sme leteli úspešne vysunul podvozok a po necelej hodine a pol pristál na letisku Orio al Serio, ako znie názov letiska v Bergame.

Nasledovala cesta autobusom do centra Milána, počas ktorej sa nám dostávalo akutálneho výsledkového servisu z domova, keďže v tom čase vrcholil hokejový súboj Slovákov proti Čechom na olympiáde v Soči.

Po príchode na hotel a pohľade na hodiny bolo jasné, že na vybaľovanie teraz nie je čas a je treba čo najrýchlejšie zapadnúť do najbližšieho podniku.

Avšak tentokrát sme mali okrem dobrého jedla a pitia aj špeciálnu požiadavku – musia vysielať Ligu Majstrov. Čo bol na počudovanie trošku problém, vzhľadom k tomu, že na hoteli sme mali 90 staníc a žiadna z nich to nevysielala, preto keď sme vošli do jednej z reštaurácií som sa hneď spýtal, či majú tv so stanicami, na ktorých by sme to mohli pozerať.

Odpoveď čašníčky bola kladná a tak nás hneď usadila k jednému zo stolov. Zapla televízor a začala sa brodiť kvantom kanálov, lenže futbal nikde. Zamrmlala niečo po taliansky a zmizla. Vzápätí nám ďalšia ragazzina priniesla predjedlo, čo sa nám zdalo na prvý pohľad zvláštne, keďže sme si ešte ani poriadne nesadli a nestihli si nič objednať.

Každý sa najprv tváril, že sa toho ani nedotkne, pokiaľ nezačnú dávať futbal, ale každý bol zároveň tak hladný, že to do seba natlačil, ako keby týždeň nejedol. Po malej chvíli nabehli k televízoru dvaja chlapíci, oprášili smartcard a čuduj sa svete išlo to.

Tešil som sa ako malý Jojo a a od radosti som si hneď objednal litrové pivo a pizzu. Jedna báseň. Pozreli sme  si zápas a celí sčemerení sme sa odobrali do hotela načerpať sily na nasledujúci deň.

Boli sme do mesta

Zobudili sme sa do upršaného rána. Ideálne počasie na spanie, no my sme tam neprišli vylihovať, takže sme hneď po raňajkách opustili hotel a vyrazili do ulíc. Pri vchode do stanice metra, ktorú sme mali hneď za rohom nám africkí prisťahovalci, snažiaci sa uspokojiť momentálne potreby trhu ponúkali dáždniky.

Metro nás vyplavilo priamo do samotného lona Milána. Pred nami sa majestátne týčila milánska katedrála Il Duomo, ktorá patrí medzi najväčšie na svete. Cez dav predavačov náramkov, sme sa predrali do jeho útrob a rozhodne to stálo za pozretie. Za poplatok 2 eurá sa dalo vo vnútri i fotiť, avšak nám, ako ľuďom z lacného kraja sa to zdalo dosť a tak sme radšej fotili na tajňáša (bez blesku).

Z katedrály to bolo iba čo by kameňom dohodíš do galérie Viktora Emanuela II, v ktorej sú umiestnené obchody svetoznámych módnych značiek, ktoré sa dajú nájsť takisto i na neďalekej ulici Montenapoleone.

Po okupácii oficiálneho fanshopu AC Miláno sa začali ozývať naše prázdne žalúdky. Opýtal som sa preto predavača v obchode Gazzetta dello Sport na nejakú dobrú reštauráciu v okolí. Čávo si bez váhania obliekol bundu a v tom hustom lejaku vyšiel s nami von a previedol nás cez cestu do Café Diciotto, kde sme si pochutili na veľmi dobrých cestovinách. Sombréro dole pred ním za ochotu, tohto by sa človek v našich končinách asi domáhal márne.

Vrámci poobedňajšej prechádzky  sme sa ešte šli ovešať nákupnými taškami do neďalekých obchodov a keďže nám už nezostávalo veľa času, prehliadku Da Vinciho “Poslednej večere” sme si nechali na inokedy a pobrali sme sa do hotela.

“Forza lotta, vincerai…”

Na štadión sme sa vybrali vo vyše dvojhodinovom predstihu. V metre sme natrafili na fanúšikov hostí, ktorí si krátili cestu spievaním rôznych chorálov ako napr. “Quien no salte es madridista, hey, hey…”, čo v preklade znamená, “kto neskáče je madridista” (fanúšik Realu, pozn.) a tak sa metro aj s nami zvesela natriasalo. Vo vzduchu bolo okrem vysmážaných dobrôt z okolitých stánkov cítiť aj predzápasovú atmosféru. Vysvietené San Siro vytŕčajúce z tmy vyzeralo naozaj impozantne a zvnútra ešte lepšie.

Predzápasové pivo. Cigara. Hymna Champions League. Zimomriavky. Brvno. Tyčka. Polčasové pivo. Cigara. Gól. Koniec.

Necelé dva dni v Miláne ubehli veľmi rýchlo, no ak ich človek prežije naplno, nie je čo ľutovať. A presne to je náš prípad.

Na záver, by som chcel všetkých ctených čitateľov tohto blogu zoznámiť s novinkou menom “Krížom krážom”, v ktorej sa budem venovať špeciálne mojim cestovateľským zážitkom.

Budem rád, ak mi zachováte svoju priazeň i naďalej.

Ciao!

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s