Lazy post

Posted: august 22, 2013 in Všehochuť
Značky:, , , , , ,

Tak ako spieva Bruno Mars pesničku s názvom “Lazy song”, ktorá sa nesie v lenivom duchu, tak som sa aj ja rozhodol napísať článok s názvom “Lazy post”.

lenivost_lazy_Mark_Legend

Vraví sa, že lenivosť je pol zdravia, alebo že ten, kto nič nerobí, nič nepokazí a podobne.

“Lenivosť, ako je známe, je neodolateľná chuť odpočinúť si ešte skôr, než sa človek unaví”, tvrdí Jules Renard.

Vyložiť si nohy, dať si ruky za hlavu, zavrieť oči a vychutnávať si sladké nič nerobenie. Lákavá predstava, zvlášť vtedy, keď má všetkého človek už naozaj po krk a potrebuje vypnúť.

Všetci by chceli krásny život, peniaze, čas, no väčšina pre to nič nerobí. Preto by som týmto chcel odkázať fanúšikom knihy zahalenej pod rúškom tajomstva, že len predstavovať si jednoducho nestačí. Za všetkým stojí kus tvrdej práce. Aj keď to znie možno v dnešnej, minimalizmom presýtenej dobe smiešne, ale je to tak.

Každý by chcel byť zo dňa na deň milionár, vyvážať si zadok v nadupanej káre a bývať na prominentnej adrese. Je pekné mať sny, lenže je rozdiel byť snílek, ktorý celý svoj život presníva, alebo tým, ktorý sa odhodlá prežiť svoj sen.

Naschvál som zvýraznil slovo odhodlá, pretože je v tejto súvislosti veľmi dôležité. Práve odhodlanie je tou chýbajúcou ingredienciou, tou pomyselnou súčasťou stavebnice na ceste od snov k realite.

Spraviť prvý krok… Je to ako keď som sa prvýkrát vyštveral na 5-metrový skokanský mostík, ktorý sa mi zdola zdal dosť nízky. Na zemi som bol frajer, no keď som stál tam hore a podo mnou boli len akýsi trpaslíci a bazén, nebolo mi všetko jedno. Nechcel som však byť srab a otočiť sa na päte, tak som prekonal strach a skočil som. Buď sa utopím alebo sa naučím plávať. A tak to chodí aj v živote.

Aj ja sa musím častokrát premáhať a doslova až dokopať k tomu, aby som niečo spravil. Moje vstávanie je niekedy dosť tragické a stáva sa, že okrem priemerných 6,78 sekundy mi to niekedy trvá aj 20 minút. V poslednom čase mi však už riziko preležaním hrozí len minimálne, pretože musím makať na tom, aby môj život nenadobudol farbu 51. odtieňa sivej.

Nie som typ, ktorý na niečo čaká, lebo viem, že všetko je len a len v mojich rukách. Preto každý spí tak, ako si ustelie. A u mňa je to väčšinou tak, že sa vyspím buď sám, alebo dobre. Príznám sa, že aj keď  som v niektorých chvíľach nemal práve na ružiach ustlané, vyspal som sa dobre.

Všetci sme začínali na tej istej štartovacej čiare, jedni skončili pri kokaíne a iní píšu básne. Nemôžeš čakať aplauz za to, že dobehneš do cieľa posledný, rovnako ako nemôžeš veriť tomu, že vykopeš jamu, keď budeš stáť opretý o lopatu.

Vyhlásil som vojnu lenivosti tým, že som si začal dávať ciele. Hoci aj malé, pre niekoho možno nepodstatné, no je to mimoriadne účinné. Napísať kvalitný článok, ísť si zabehať, či zacvičiť, upratať, zavolať tam a tam, vybaviť to a to, a pod. Musím zdôrazniť, že nie je až tak dôležitý obsah toho cieľa ako to, či zostane naplnený.

A čo je najdôležitejšie? No predsa pocit, ktorý po úspešnom zvládnutí človek nadobudne. To je asi tá najlepšia odmena, ktorá môže byť. Veď čo iné je viac ako príjemný vnútorný pocit?

Na záver 10 dôvodov, prečo som lenivý:

1.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s