Víťazstvá a prehry

Posted: máj 29, 2013 in Všehochuť
Značky:, , , , , ,

Nedávno som začal čítať knihu od môjho obľúbeného autora Paula Coelha, ktorá má názov Rukopis z Akkry. Ako mi tak behali oči medzi riadkami, zrazu ma prepadla zaujímavá myšlienka, ktorú som sa rozhodol zvečniť v tomto príspevku.

Muhammad_Ali_Mark_LegendMyslím, že nie som jediný, ktorý povie, že nenávidí prehry. O to je to trpkejšie, keď víťazstvo unikne naozaj o chlp, ale to sa stáva. Ten pocit, rovnako ako aj bolesť sú však len dočasné. To čo je večné a zostane navždy sa nazýva hrdosť. Hrdosť, ktorá je ukrytá v jazvách vypálených železom priamo do mäsa. Jazvy symbolizujú niečo, čo budí rešpekt pred ostatnými. Prezrádzajú totiž, že človek stojaci pred nimi má veľa skúseností a je ostrieľaný. Hovoria hlasnejšie ako to, čo ich spôsobilo a podľa niektorých sú dokonca aj sexy.

“Porazený je ten, kto sa vzdá. Všetci ostatní sú víťazi.” Píše sa na zadnej obálke Coelhovej knihy.

Neustále víťazstvá ešte nikoho nikam neposunuli. Spôsobuje to len stratu motivácie a zradný pocit sebauspokojenia. Vráť sa späť na zem, lebo neprežiješ pád. Pravý rešpekt si nezaslúži ten, kto stále vyhráva, ale ten, kto je stokrát dole a stokrát to nevzdáva.

Nemecký futbalový klub Bayern Mníchov bol za posledné 4 roky trikrát vo finále Ligy majstrov. Dvakrát boli obrovskými favoritmi, no svoju úlohu nezvládli. Po roku sa však vrátili silnejší ako nikdy predtým, s obrovským hladom po víťastve a na tretí pokus sa im podarilo zdvihnúť nad hlavy ušatú trofej pre víťaza tejto súťaže. Podobných príkladov je mnoho a netýkajú sa vôbec len športu – stačí sa pozrieť okolo seba. Tento ma napadol pre jeho aktuálnosť a čerstvosť.

Vraví sa, že história si pamätá len víťazov, ale aj oni sa museli predtým ocitnúť na strane porazených.

Občas musí spadnúť lietadlo, aby sa zlepšila situácia v leteckej doprave. Takisto niekedy musíš padnúť až na úplné dno aby si sa mal odkiaľ odraziť. Buď si to namieriš smerom hore alebo tam zhniješ spolu s tými, ktorí pičujú jak je všetko zlé a ťažké, no keď si každý deň na lavičke pred barákom natočia dve pevné, tak s tým v živote nič neurobia.

Faktom však je, že v skutočnosti neexistuje víťazstvo ani porážka: existuje iba pohyb. Celé je to kolobeh, v ktorom sa nenachádzajú víťazi ani porazení. Existujú len fázy, cez ktoré sa treba dostať. Keď to človek pochopí, neskutočne ho to oslobodí. Dokáže prijať ťažké chvíle a nedá sa opiť okamihmi slávy. Oboje pominie, jedno vystrieda druhé. Rovnako ako fázy ekonomického cyklu: na začiatku stagnácia (dno), za ňou nasleduje expanza (rozmach), ktorú vystrieda vyvrcholenie (boom) a tá po dosiahnutí horného bodu zvratu upadá do recesie (pokles). Nie je to nič nové pod slnkom, lebo takto to ide dookola už nejaký ten piatok.

Nepíšem to preto, aby som vám oznámil, že prehra je súčasťou života, to asi vedia všetci. Píšem to z dôvodu, že existujú ľudia, ktorí nikdy neprehrali. Sú to tí, čo nikdy nebojovali. Vyhli sa jazvám, poníženiu a posmeškom, keď im ostatní vraveli “ty to nedokážeš”. Títo ľudia môžu hrdo vyhlásiť: “Nikdy som neprehral!” Ale nikdy nebudú môcť povedať: “Vyhral som!”

Hecovačka:

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s