Snaha sa vždy necení

Posted: máj 18, 2013 in Vzťahy & sex
Značky:, , , , ,

Snažíš sa, usiluješ sa čo najviac, krvopotne na niečom makáš, no aj tak to neprináša želaný efekt? Tento jav dôverne poznám a myslím si, že nie som sám. Ak chceš však poznať riešenie na to ako to zmeniť, tak pokračuj v čítaní.

Snaha_sa_vzdy_neceni_Mark_LegendViem, najlepšie by bolo povedať, že každá žena si zaslúži muža, ktorý ju bude rešpektovať a každý muž si zaslúži ženu, ktorá ocení jeho snahu. Paradoxne však všetci dobre vieme, že vo väčšine prípadov to tak nie je. Pýtaš sa prečo?

Otázka, ktorú som si kládol asi miliónkrát, ak nie viac. Zvlášť vtedy, keď som si bol istý, že som do toho dal maximum a napriek tomu mi zostala len holá riť. Vŕtalo mi to však v hlave čím ďalej, tým viac a jediné, čo som vtedy chcel bolo poznať odpoveď. Musím ale podotknúť, že tá neprišla hneď. V čakárni som totiž pomaly vystál jamu, až kým sa neoobjavila vo dverách a nepovedala moje meno.

Nebol som ani zdaľeka jediný, ktorý túžil poznať odpoveď. Bolo nás tam viacero, až som bol sám z toho prekvapený a prvé, čo ma zaskočilo bol pohľad na ostatných, ktorí držali v ruke pilku a snažili sa ňou prerezať kus dreva. Vo vzduchu bolo cítiť dusnú atmosféru spojenú so zápachom potu. Nikomu zjavne nešlo prerezať ten klát a nebolo človeka, ktorému by sa nepodarilo zlomiť tenký pílový list alebo otupiť jemné zúbky. Tu som sa zamyslel a uvedomil som si jednu zásadnú vec. Všetci naokolo mali z toho pílenia navreté žily a po tvári im stekal pot. Aj keď sa snažili zo všetkých síl, jeden za druhým opakovane zlyhávali a ich píly zostali po chvíli tupé a drevo neprerezané.

Čím viac tlačíš na pílu, tým viac tupíš ju.

Či chceme alebo nie, je to tak. Každý musí vedieť, kedy treba zabrať a naopak kedy povoliť. Inak hrozí kŕč, ktorý už tak ľahko nerozchodí.

Chlap, ktorý sa žene pchá do zadku spôsobom, že mu z neho ledva trčia jeho dolné končatiny by si zaslúžil prefackať. Istým ženám to však vyhovuje a lichotí v tom zmysle, že sa potom cítia byť stredobodom pozornosti a niektoré dokonca aj stredom vesmíru. Treba ale jedným dychom dodať, že je to len do tej miery, pokiaľ si muž nezačne nárokovať na protihodnotu. Inak to je len čistý egotrip, nič viac.

Ak to však niekomu vyhovuje, nech je pokojne aj jej sluha James, no priznám sa, že mne sa z takých vecí robí husia koža.

Príbehy o jednostranom dobíjaní hradu patria v mojom živote našťastie už do stredoveku a učebnicu Dejepisu z toho obdobia som pre istotu spálil, nech ma zbytočne nemáta.

Ide o to, nerobiť to nasilu ako predajcovia, ktorí cez telefón ponúkali ľuďom bambusové ponožky.

Byť za každú cenu vtipný, prísny, zaujímavý, múdry, pekný a ja neviem čo ešte, sa jednoducho nevypláca. Lebo ten kto má vycibrený čuch to vycíti aj na sto honov a ten kto nie, nech si kúpi Nasivin.

I keď na druhej strane by bez takýchto príbehov v Brave nikdy neexistovala rubrika “Trapasy”, čo by bola teda značná škoda.

Kedy má potom snaha zmysel?

Keď je odôvodnená a pripojená k správnej veci, vtedy. Netreba však nič preháňať.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s