Očakávania vs. Realita

Posted: február 11, 2013 in Vzťahy & sex
Značky:, , , , ,

Konfrontácia, ktorá sa neodmysliteľne týka každého človeka. Je to súboj odvekých rivalov, kde meno víťaza nie je vopred známe. Ako sa dopracovať k priaznivým výsledkom sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.

Charlize-TheronRozumné by bolo žene hneď skraja povedať: “Asi mesiac a pol by sme spolu mohli uspokojivo šukať. Keď ti nevadí, že ma potom budú zaujímať aj iné (teda nie že by ma nezaujímali aj teraz) a že s nimi budem tiež spať, mohli by sme spolu vydržať kľudne aj pár rokov. To by sme ale museli mať výrazné spoločné záujmy, napr. francúzsku literatúru, horolezectvo, golf alebo biochémiu. Inak si po pár týždňoch, keď si navzájom prerozprávame svoj život, nebudeme mať moc čo povedať. Takže možno bude lepšie, keď spolu budeme tak dva mesiace a potom sa zase rozídeme. Občasnej after party sa pochopiteľne nebránim.”

Nikoho vôbec neprekvapí, že by na také oznámenie reagovala žena urazením, zlosťou alebo iným negatívne ladeným prejavom. Ženy si totiž berú veci zbytočne osobne. Napriek tomu je zvláštne, že my im nikdy nič také nepovieme. Dôvod je v oboch prípadoch rovnaký: máme príliš radi svoje naivné očakávánia, že „to dopadne dobre“. Bojíme sa otvorených koncov. Ale také konce sú – nemáme nad nimi takmer žiadnu moc. Zákernosť našej nádeje je v tom, že vlastne vôbec nevieme, čo konkrétne očakávame. Zamilovaný človek si väčšinou budúcnosť tzv. maľuje. Problém je ale v tom, že tie maľby sú len veľmi neurčité machule, vyjadrujúce akýsi vágny “dobrý” pocit. Niet divu, že sa nič také nikdy nedostaví: život je (bez drog) príliš vecný a konkrétny.

Nemal by však vzniknúť mylný dojem, že sme ktovieako jedineční. Omyl, na ktorom  stoja naše očakávánia, že práve nám vzťah dopadne “dobre” a že naše priateľky nám, na rozdiel od iných, nezahýbajú. Vzťahy se odohrávajú podľa scenárov, ktorých je len niekoľko málo. Jeden z nich môže vyzerať napríklad takto: sú spolu rok, on si ňou je už istý, už sa nesnaží a má rád svoje vyjazdené kolaje, ona medzitým spozná iného chlapa. Rozíde sa s tým pôvodným, ktorý je zasiahnutý a robí scény. Ona chvíľu žije s novým a zaujímavým a zisťuje, že môže mať i ďalších. Alebo iný scenár: Sú spolu päť rokov a zaviedli si už pevný stereotyp. Jeden alebo obidvaja však chcú troška niečo iné. Vnucuje sa rozhodnutie: buď spolu po tých rokoch zostať a mať spolu dieťa, alebo sa rozísť. Ani na jednu možnosť ale žiadny z nich nemá odvahu, a stereotyp pokračuje, s vlnkami nastupujících a odoznievajúcích kríz. Skúste na svojich vzťahoch a na vzťahoch kamarátov vysledovať opakujúce sa scenáre. Určite budete prekvapení, jak málo ich je a ako sa navzájom podobajú.

Nejde len o vzťahy so ženami. Celý život sa odohráva podľa niektorého zo sady niekoľko scenárov. A dynamiku mu dodává väčšinou samospád. Ešte niekedy v osemnástich pevne veríme, že náš život bude iný než život ostatných. Ale on je potom vlastne úplne rovnaký. Dôvodom je práve ten samospád. Ideme alebo nejdeme na školu, potom nastúpime do nejakého zamestnania, ktoré neni ani nijak vynikajúce, ani úplne zlé. Prípadne založíme firmu, čo si vyžaduje more času a práce, firme sa darí alebo nie, musíme zvládať každodennú prevádzku. Hovoríme ženám podobné veci, ony nám tiež rozprávajú podobné veci, máme podobné záujmy ako ostatní, priebehy vzťahu, ako už bolo povedané, sú tiež podobné, a koniec je v zásade už úplne rovnaký. Možno to vlastne ani nie je viacero scenárov, ale iba jeden.

Vo vlastnom živote predpokladáme a očakávame, že bude iný ako ostatné, že bude jedinečný. A že možno ani neskončí. Je však zvláštne, že v záležitostiach iných než vlastný život dúfame v pravý opak. Keď padne v rulete trikrát čierna, očakávame, že určite padne červená. Panikárime, keď teplota na zemi stúpa, pretože očakávame, že by mala byť rovnaká. Vlastne ak sa vo fungovaní sveta čokoľvek zmení, s pobúrením sa sťažujeme: “Toto ale predtým nebolo!” Lenže čierna alebo červená pri rulete padajú stále s rovnakou pravdepodobnosťou. Teplota na planéte sa menila a mení. A prečo by mal byť svet rovnaký? Iba preto, že my to očakávame? Bude nám lepšie, keď budeme žiť bez zbytočných očakávaní a bez strachu a necháme veciam, na ktoré nemáme vplyv, voľný priebeh.

To “bez strachu” je dôležité. Pretože nestačí len očakávania obrátiť a myslieť si, že všetko dopadne zle. To by bol smutný život. Naviac negatívne očakávania majú tú vlastnosť, že sa zvyknú naplniť. Keď si budete myslieť, že svoju ženskú nudíte a že vám dá aj tak kopačky, tak to takmer na sto percent urobí. Práve kvôli vášmu postoju.

A očakávania týkajúce sa vlastného života? Tie sú zbytočné bez práce s neistým výsledkom. Na prepísanie vlastného scenára je potrebné obrovské úsilie a odvaha k rozhodnutiu. Koľko ste ale spravili alebo v okolí zažili skutočných rozhodnutí? Hlavne tých, ktoré nie sú len reakciou a dôsledkom, ale ktoré sú čistým zlomom a skokom do neznáma, čistou vôľou? Vsadím sa, že minimálne. Bez naozajstných rozhodnutí ale budeme hrať iba tie miliónkrát obohraté, stále rovnaké kusy. Nie je lepšie vytvoriť si úplne vlastný scenár a podľa neho žiť? Začnime od konca, ten je daný!

Reklamy
Komentáre
  1. Ch píše:

    Mala som chuť spáchať samovraždu, našťastie to posledný odsek zachránil. 😀

  2. marklegend píše:

    Čiže som ti v podstate zachránil život, nemáš za čo. 🙂

  3. Ch píše:

    V PODSTATE, lebo si ma aj skoro zabil 😀

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s