Teraz

Posted: október 21, 2012 in Všehochuť
Značky:, ,

Nemusím sa pýtať na to, či si už niekto z vás niekedy povzdychol so slovami “ach, keby som tak vedel vrátiť čas…”. No ak by mi niekto položil otázku, či by som to urobil za účelom zmeniť nejaké z doterajších rozhodnutí, tak by moja odpoveď znela jednoznačne – NIE.

Mám na to totiž jednoduchý dôvod, pretože to, ako som sa vtedy rozhodol, som v tej chvíli považoval za správne a je zbytočné brať teraz ohľad na to, ako sa to s odstupom času ukázalo. Naučil som sa nelámať si zbytočne hlavu nad vecami, na ktoré nemám dosah. To neznamená postoj, že mám to všetko na saláme, len tým chcem povedať, že nehasím, čo ma nepáli. Zvykol som si brať veci také aké sú a nerobím prieskum typu “aké by to bolo, keby…”, lebo práve všetky tieto okolnosti, ktoré sa udiali a stále sa dejú ma robia tým, čím som teraz. Uvedomujem si, že nie vždy všetko ide tak jak má, ale aj zlá skúsenosť je skúsenosť a preto sa mi už viackrát potvrdilo, že je lepšie počuť negatívnu pravdu ako pozitívne klamstvo. Celý tento odstavec bol venovaný tomu, že je márne plakať nad rozliatym mliekom, preto vždy radšej pridám cereálie a v klude sa najem. Neviem prečo je to tak, ale doterajšie okamihy, ktoré za to stáli, ubehli možno rýchlejšie než Usain Bolt šprint na 100 metrov. Zrejme to bude tým, že tie momenty, ktoré sú fakt mega treba skutočne ceniť a vedieť vychutnávať. No na druhej strane existujú chvíle, ktoré by som najradšej pretočil dopredu ako na videu, lebo sa neskutočne vlečú a podobajú sa na prácu, kde človek len očami pretáča hodiny a modlí sa aby bol už koniec. Čo sa týka tejto témy, tak odporúčam film In-Time, ktorý stojí za zamyslenie a naskytá potom sa otázka, kto je skutočne pánom nášho času?

Už dlhšie pozorujem zvláštny jav, že väčšina ľudí sa radí do skupiny tzv. “rozrábačov”, čo znamená, že sú neschopní dotiahnuť veci do konca alebo v horšom prípade niečo vôbec začať robiť. Dookola, len rozprávajú, jak by sa niečo mohlo alebo malo urobiť, že začnú zajtra, o týždeň, potom je už vonku zima, potom zase večer dávajú seriál, no väčšinou sú neschopní pohnúť prstom a hovoria si “a šak zajtra…” A šak zajtra ráno sa vôbec nemusia zobudiť. Jednoducho program v ich mozgu s názvom Generátor výhovoriek 3.0 chrlí zo seba jednu výhovorku za druhou a hľadá dôvody ako to neurobiť.  Je jasné, že predtým je dôležité si vedieť veci dokonale predstaviť a naplánovať no spoliehať sa na to, že to niekto urobí za mňa nepovažujem za správne. Stačí si predstaviť situáciu, že kráčate po ulici a zrazu pred vami na prechode zrazí auto staršiu pani, dookola sa zhlukne dav ľudí, lebo klasika keď sa stane nejaké nešťastie, tak to priťahuje ľudí jak magnet. No nikoho nenapadne chytiť ten blbý telefón a zavolať záchranku. Prečo? Lebo každý sa spolieha na toho druhého “a šak zavolá niekto iný…”.

Reklamy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s